BANSKÁ ŠTIAVNICA oslavuje Salamander
6.-7.9.2024 Banská Štiavnica zažije svoje najväčšie slávnosti – Salamander. Prečo má význam ich oslavovať? Ako svetová bola a stále je Štiavnica práve vďaka baníctvu?
Diskusia o fenoméne baníctva v Banskej Štiavnici a okolí s historikmi Petrom Konečným z Slovenského banského archívu a Lukášom Paterom zo Slovenského banského múzea v B. Štiavnici.
Dr. PETER KONEČNÝ
Peter je historik, vedie Slovenský banský archív v Banskej Štiavnici. Doktorandské štúdium v oblasti histórie vedy absolvoval na Inštitúte Maxa Plancka v Berlíne.
Špecializuje sa na dejiny baníctva.
Budeme sa rozprávať:
Prečo Banská Štiavnica prežila až do dnešnej výnimočnej podoby a iné banské mestá vo svete upadli?Prečo má Banská Štiavnica súčasnú podobu, hoci tu zlatá éra baníctva skončila skôr ako v hladových dolinách Gemera?
LUKÁŠ PATERA:
Lukáš Patera je historik a pracuje v Slovenskom banskom múzeu v Banskej Štiavnici. Je súčasťou teamu Čierne diery, a venuje sa technickým pamiatkam.
Budeme sa rozprávať:
V čom bolo tunajšie baníctvo v minulosti významnejšie ako napr. dnešný automobilový alebo IT priemysel?
BANSKÁ ŠTIAVNICA V BRAZÍLII
Cestovateľský jún v Obývačke zavŕši fascinujúci takmer identický príbeh ako ten Banskej Štiavnice, ibaže na opačnej strane zemegule. V Brazílii.
Zdenko Somorovský je cestovný sprievodca, fotograf a reportér. Reportáže publikuje v medzinárodnom časopise GEO, Traveller, Země Světa, Kokteil, denníku SME a ďalších. Spolupracuje s rádiom RTVS, kde prispieva reportážami zo zahraničia. Vyštudoval klasickú archeológiu na Trnavskej Univerzite. Precestoval viac ako 50 krajín sveta. Ako cestovný sprievodca pôsobí v Južnej Amerike, Strednej Ázii a bývalých portugalských kolóniách. Publikoval reportážnu knihu Úžasná Brazília, ktorá približuje príbeh najväčšej juhoamerickej krajiny.
ZDENKO SOMOROVSKÝ: Úžasná Brazília a jej B. Štiavnica
Ako sa môžete stať dobrovoľníkom v Brazílii a stráviť tam rok?Ako prepísalo obdobie zlatej horúčky v štáte Minas Gerais príbeh banského mesta Ouro Preto, ktoré je brazílskou verziou Banskej Štiavnice a je považované za jedno z najkrajších koloniálnych miest v celej Južnej Amerike? Poodhalíme historické podobnosti s našou Banskou Štiavnicou.Priblížime si unikátnu atmosféru Rio de Janeiro, budeme kráčať v stopách zaniknutého brazílskeho cisárstva a spoznáme aj život v chudobnejších favelách.Presunieme sa aj na kávovú plantáž a podhalíme príbeh ako sa Brazília stala najväčším producentom kávy na svete.Druhou časťou prednášky bude objavovanie fascinujúceho sveta Amazónie, veľký road trip po amazonskom regióne, Na lodi precestujeme viac ako 2500 kilometrov a cestu ukončíme v ústí rieky Amazonky, na najväčšom riečnom ostrove na svete.Severná Kórea & Maroko
Cestovateľský jún v Obývačke – dvojprednáška o dvoch navzájom veľmi odlišných kultúrach, ale aj od našej. Očami ľudí blízko spätých so Štiavnicou.
📅 8.6.2024 o 19.30 v Štiavnickej obývačke
RASTISLAV MIŠÍK: Ak chcete cestovať do skutočnej (!) exotiky, vyberte si Severnú Kóreu
〰️ drevorubač a hríbov zberač
〰️ machlanín natierač a starožitností zbierač
〰️ pestovateľ a drobný cestovateľ
〰️ labužník, gurmán a treskožrút
〰️ pre veľa ľudí divný odľud
〰️ vášnivý degustátor života
〰️ desí ma jeho bezmyselná prázdnota
〰️ budovateľ vzdušných a kamennych zámkov
〰️ závisly zberateľ fb lajkov
〰️ úrodná duše farma je pre mňa najmä dharma.
Budeme sa rozprávať:
🔹ako sa dá dostať do Severnej Kórei? 🔹Ako pravdepodobné je nevrátiť sa odtiaľ?🔹čo je tam (ne)skutočné a čo (ne)bezpečné? 🔹čo sa stane, ak porušíte pravidlá? 🔹ako sa tam žije (ne)šťastný život e sa rozprávať:bežného človeka?
VIKTÓRIA HORŇANOVÁ: Marakeš – mekka výtvarného umenia a výnimočného remesla berberských kobercov.
Ukončila bakalárske štúdium v odbore dizajn na School of Form v Poľsku a magisterský titul získala v ateliéri ilustrácie na VŠVU v Bratislave. Pochádza z Banskej Bystrice, ale život ju od ranného veku vodí po mnohých kútoch sveta.
Na vlastnej koži okúsila život od Poľska po Indiu, no medzi jej srdcovú destináciu patrí práve Maroko. Pred pár rokmi si tam, na úplný koniec sveta; uletela „utkať svoj srdečný sen“.
V mekke umeleckého remesla, uprostred pohoria Atlas, v malej dedinke s názvom Lawbar sa učila s pôvodnými obyvateľmi a výnimočnými remeselníkmi tkať vychýrené berberské koberce.
Budeme sa rozprávať:
🔹ako sa odvážila skočiť do neznáma vo veku, kedy to nie je úplne bežné. 🔹 Ako viete dostať viac pohostinnosti, než si kedykoľvek môžete priať. 🔹Neznáme neznamená nebezpečné. 🔹Ako sa dá, rozumieť si bez slov vďaka remeslu, umeniu.
AKO ŠTIAVNICA ZMENILA SVET VEDY
Historik dr. Peter Konečný bude diskutovať s popularizátorom fyziky Henrichom Žuchom, ako Banská Štiavnica a osobnosti, ktoré v nej pôsobili ovplyvnili min. 12 Nobelových cien resp. ďaleko predtým aj celosvetové bádanie v oblasti astronómie, fyziky, chémie a pod.
📅 18.5.2024 o 19.30 v Štiavnickej obývačke
HENRICH ŽUCHA: Ako osobnosti v Banskej Štiavnici ovplyvnili minimálne 12 Nobelových cien?
Henri je profesiou režisér, kameraman, hudobník, spoluautor viacerých divadelných predstavení a koncertov.
Nad rámec svojej umeleckej činnosti sa venuje popularizácii fyziky, ktorá je jeho veľkou vášňou. Zložité fyzikálne javy vie vysvetliť zrozumiteľne a pútavo.
Budeme sa rozprávať:
🔹Ako Banská Štiavnica a jej dve významné osobnosti Christian Doppler a Maximilián Hell zmenili dejiny vedy? 🔹 Čo všetko ich poznatky ovplyvnili? 🔹Aký prínos to má aj pre dnešnú dobu? 🔹 Ako vedci pôsobiaci v Banskej Štiavnici ovplyvnili 12 Nobelových cien?
Dr. PETER KONEČNÝ: Ako sa Banská Štiavnica stala „Silicon Valley“ Európy?
Peter je historik, vedie Slovenský banský archív v Banskej Štiavnici. Doktorandské štúdium v oblasti histórie vedy absolvoval na Inštitúte Maxa Plancka v Berlíne.
Špecializuje sa na dejiny baníctva.
Budeme sa rozprávať:
🔹Ako priamo v Banskej Štiavnici vznikala veda svetovej úrovne? 🔹V akom kontexte tu tvorili dve významné osobnosti Christian Doppler a Maximilián Hell, ktorí zmenili dejiny vedy? 🔹 Ako sa stalo, že práve v Banskej Štiavnici bolo koncentrované technické a technologické know-how a súčasne najlepšie mozgy vtedajšej doby? 🔹Ako to zmenilo spoločnosť a smerovanie Banskej Štiavnice na viaceré storočia? 🔹
UNESCO v Štiavnici & vo svete
Odborníčka Viedenskej univerzity a znalkyňa UNESCO pamiatok celého sveta bude diskutovať s Michalom Červeňom – odborníkom na Bansko-štiavnickú vodohospodársku sústavu vďaka ktorej je Štiavnica na zozname svetového dedičstva o skutočnej ochrane a prístupe k pamiatkam u nás a vo svete.
📅 11.5.2024 o 19.30 v Štiavnickej obývačke
MICHAL ČERVEŇ: Štiavnické TAJCHY sú svetový unikát porovnateľný s pyramídami. Čo pre ne robíme, aby pretrvali?
Michal je profesiou vodohospodár, autor knihy o Banskoštiavnickej vodohospodárskej sústave, vedúci Občianskeho združenia Štiavnický tajch zameraného na záchranu tejto výnimočnej technickej pamiatky zapísanej na zozname svetového kultúrneho dedičstva.
8 rokov priamo v teréne mapoval sústavu tajchov (26 zachovalých), jarkov a štôlní (pôvodne 170km) v Štiavnických vrchoch, ktorá vznikla pred 300 rokmi. Následne založil a vedie iniciatívu, ktorá túto výnimočnú pamiatku zviditeľňuje, ale súčasne aj vyvíja nadmerné úsilie na jej komplexnú záchranu….
Dekáda jeho práce v teréne vyústila do komplexnej digitalizácie sústavy, ktorá slúži ako podklad pre ochranu sústavy zo strany všetkých relevantných inštitúcií: Pamiatkový úrad, Mesto Banská Štiavnica, Slovenský vodohospodársky podnik, Vodohospodárska výstavba, Lesy SR, Rudné bane, Mestské lesy atď.).
Všetok svoj voľný čas venuje organizovaniu odborníkov a motivácii dobrovoľníkov zachrániť všetky súčasti tejto výnimočnej UNESCO pamiatky.
Budeme sa rozprávať:
🔹Prečo prirovnávame tajchy k pyramídam. 🔹Čo pre ne robíme a aký je ich potenciál do budúcnosti?🔹Prečo porovnateľné pamiatky chodíme do sveta obdivovať a to tieto štiavnické nezavadíme? 🔹Debatu ukotvíme do porovnania s podobnými dielami v Nemecku, ktorých ochrana sa 500 rokov neprerušila...
SOŇA HOLIČKOVÁ: Banská Štiavnica na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO: výsada alebo príťaž?
Soňa je archeologička a reštaurátorka, pracuje na Viedenskej univerzite, Inštitúte prehistórie a historickej archeológie. Kombinuje obe profesie – archeológiu aj reštaurátorstvo. Získala master vzdelanie na VŠVU v reštaurovaní kameňa.
Je vášnivou „zberačkou skúseností“ z UNESCO pamiatok po celom svete. Pracovala na archeologickej lokalite Efezos v Turecku, Dóm vo Florencii, Zámok Schonnbrun vo Viedni , ale aj Gerulata v Rusovciach, v Levoči, no a samozrejme veľmi dobre pozná Banskoštiavnickú vodohospodársku sústavu.
Soňa sa aktuálne špecializuje na krízový management najvzácnejších pamiatok sveta – ako predchádzať rizikám a ako ich zvládať, keď nastanú.
Budeme sa rozprávať:
🔸O UNESCO pamiatkach vo svetovom meradle 🔸Čo predstavuje ničenie pamiatok v Iraku a Sýrii, požiar v Notre Dame, vojna na Ukrajine alebo nedávny požiar v Kodani, či Štiavnici? 🔸 Kde vo svetovom kontexte stoja banskoštiavnické tajchy?
Industriálne & sakrálne pamiatky hodné obdivu
Členovia dvoch významných združení na záchranu pamiatok Lukáš Patera z Čiernych dier a Michal Augustovič s Davidom Raškom z Gotickej cesty budú prezentovať, aké výnimočné kultúrne dedičstvo na Slovensku máme a čo preň (ne)robíme, aby sa zachovalo.
📅 4.5.2024 o 19.30 v Štiavnickej obývačke
LUKÁŠ PATERA z ČIERNYCH DIER: vodné mlyny ako fenomén medzi industriálnymi pamiatkami
Lukáš Patera – historik Čiernych dier spolu s teamom odborníkov už 2 roky odkrýva stovky až tisícky zabudnutých vodných mlynov na celom území Slovenska, ktoré majú veľký význam nielen pre odbornú, ale aj širokú verejnosť.
Mlyny sú ako časové schránky. Uchovávajú veľkú pamiatkovú hodnotu a my jej len málo rozumieme…
Budeme sa rozprávať:
🔹O procese mapovania dedičstva vodných mlynov, jeho podstate. 🔹O stavbách, ktoré boli v minulosti hospodársko-kultúrnym fenoménom v každej obci. 🔹V čom sú práve mlyny výnimočné? 🔹Prečo mali takú významnú spoločenskú hodnotu?🔹 Prečo má význam chrániť toto dedičtvo?
Výsledkom ich práce bude najväčšia dokumentácia industriálneho dedičstva na Slovensku.
DAVID RAŠKA & team zo združenia GOTICKÁ CESTA: sakrálne pamiatky na Gemeri hodné obdivu ako tie vo Florencii
David Raška & team tieto master-diela, ktoré prežili 4-5 storočí mapujú, vytvárajú ochranu a obnovu na Gemeri.
Sú to klenoty, na ktoré sa vo svetových metropolách stoja fronty a navštevujú ich turisti z celého sveta… Gemer nie je Florencia, Rím ani Vatikán, a aj napriek tomu ukrýva klenoty, ktoré by nám v kultúrnych častiach Európy závideli.
Budeme sa rozprávať:
🔹O výsledkoch spájania odborníkov z celej Európy, len aby sa tieto pamiatky zachovali. 🔹Čo tento proces predstavuje v slovenských podmienkach? 🔹Ako je možné spojiť dobrovoľníkov s profesionálmi pamiatkármi, so samosprávou a s cirkvou?🔹 Ako dostať roztrúsené gotické perly desaťročia na okraji záujmu na zoznam Európskeho kultúrneho dedičstva?
