RENOVAČNÝ ŠPECIÁL o DREVE – 1. časť Keď som pred 10 rokmi prvý krát vošla do 300 ročnej štiavnickej chalupy, prikovalo ma. V podlahe boli ešte pôvodné červotočom vydizajnované dosky, na strope minimálne stovku rokov starý záklopový strop. Nábytok v kuchyni pozliepaný z rôznych starých poličôčiek hrubým chlapským spôsobom. V obývačke dominoval jediný precízny kúsok – masívny drevený príborník štiavnickej meštianskej rodiny akousi náhodou vyexportovaný do jednoduchého baníckeho domu na okraji mesta.
Sedím v štiavnickom ateliéri Arpáda Pála – umelca, ktorého diela ocenili aj v Buckinghamskom paláci. Som obklopená výnimočnými kúskami stovky hodín opracovávaného dreva precíznosťou hodinára. Cítim opäť ten istý príval energie. Vibrujem rovnako, ako virgule, ktoré mi Arpád vloží do ruky a ja nechápem, ako hmatateľná je sila dreva.
Dôvod, prečo spomedzi všetkých materiálov najviac inklinujeme k drevu, obklopujeme sa všetkými jeho formami, je jeho energia. Keď sa strom vyťaží, priemyselne spracuje, pulzuje v ňom život desiatky, dokonca stovky rokov. Platí tu jedna paradoxná priama úmera, aká sa nevyskytuje u žiadneho živého organizmu: čím je drevo staršie, tým si uchováva viac energie a aj viac príťažlivosti pre nás.
Drevo sa všade označuje ako „živý organizmus“, ale pri práci s ním prevláda druhý veľký paradox. Očakávame, že „správnou“ úpravou u neho dosiahneme vlastnosti betónu alebo dokonca plastu: trvácne, bez potreby pravidelného ošetrovania, bez oxidácie, zmeny štruktúry, kresby a hustory s čo najväčšou odolnosťou voči nášmu používaniu. Ideálne len s ošetrením jediným náterom, ktorý nám zabezpečí celé čáry-máry stabilného dreveného výrobku, na ktorý nemusíme siahnuť roky.
Prvý diel tohto seriálu o dreve a farbách otváram paradoxne úplne opačnou úvahou a podnetom – zbaviť sa nášho upetého perfekcionizmu a akceptovať „živé“ vlastnosti dreva, ktoré sa časom, prostredím a užívaním menia. Nahliadať na drevo ako na skutočne živý organizmus, ktorý do našich svetov vnáša jednú z najvzácnejších dokonalostí prírody. Preto nebetónujme naše nároky a očakávania od dreva “zabetónovaním” jeho prirodzených vlastností.
Na vlastnosti dreva vplýva:
👉️druh, umiestnenie a vek stromu (napr. stromy zo stredu lesa majú iné vlastnosti ako z jeho okraja. Vďaka Arpád, nevedela som :-))
👉️spôsob a načasovanie ťažby dreva (nie, mesačné drevo nie je mýtus)
👉️spôsob opracovania (rezaním vs. kresaním – najlepšie viditeľné pri starých trámoch alebo šindľoch. Kresané drevo má násobne dlhšiu životnosť.)
👉️absorpcia a desorpcia vlhkosti z prostredia v náväznosti na hustotu dreva a teda tvácnosť náterov
👉️dĺžka a spôsob sušenia dreva (novodobé počítačom riadené sušičky na pílach vs. roky sušené a pravidelne prekladané foršne v stodolách)
👉️ poveternostné podmienky (drevo v Škandinávii, kde dominuje vlhké a chladné počasie vs. naše pásmo, kde sa striedajú extrémne horúčavy v lete s mrazom v zime)
👉️expozícia UV žiareniu – najmenej pochopený a drevo najviac zaťažujúci faktor
👉️ spôsob a frekvencia ošetrenia.
Z tohto výpočtu je zrejmé, že náter dreva ako finálna úprava vášho dielka je v porovnaní s ostatnými faktormi, ako keď si nakrémujete ruky a očakávate, že to zabezpečí silné bicepsy.
Drevo je komplexný organizmus viacerých fyzikálnych a chemických vlastnotí a tak ho treba vnímať. Jeho finálne ošetrenie je dôležitá fáza, ale nie jediná podstatná. Toto dokonca tvrdím v seriáli, ktorý vzniká v spolupráci s Farleskom – najväčším distribútorom náterov na Slovensku a ich odbornými konzultantmi. Neočakávajte, že vám odporučíme jeden instantný návod / produkt, ktorým sfúknete väčšinu svojich renovačných potrieb.
Rovnako neočakávajte návod, ako sa drevených častí vašich priestorov nechytiť roky… Ani vy vzhľadom na váš vek, pohlavie a úroveň trénovanosti necvičíte raz za 5 rokov tréning jedného bežeckého borca z vedľajšieho gymu, aby ste zabehli maratón. Namiesto toho postupujete trpezlivo, systematicky a s ohľadom na vaše vlastnosti a danosti, aby ste posunuli váš organizmus k najlepšiemu výkonu, aký vás teší…
